Vyplňte súťažný kvíz a vyhrajte atraktívne ceny...
Festival umeleckej tvorby o horách HORALFEST 2022 vám v rámci sprievodného programu prináša súťažny kvíz, po ktorom vyplnení budú traja z vás zaradení do žrebovania o atraktívne ceny v podobe spoločenských hier, kníh, máp, tričiek, šperkov, pochutín a všakovakých milých drobností. Do žrebovania budú zaradení len tí účastníci, ktorí vyplnia kvíz v termíne konania festivalu, a to od 2. do 4. decembra 2022! Zapojením sa do súťaží vyjadrujete svoj súhlas s podmienkami súťaže, ako aj s GDPR.
Výhercom súťažného kvízu sa stávajú: Eduard T. - Gratulujeme
Festival umeleckej tvorby o horách HORALFEST 2022 vám v rámci sprievodného programu prináša súťažny kvíz, po ktorom vyplnení budú traja z vás zaradení do žrebovania o atraktívne ceny v podobe spoločenských hier, kníh, máp, tričiek, šperkov, pochutín a všakovakých milých drobností. Do žrebovania budú zaradení len tí účastníci, ktorí vyplnia kvíz v termíne konania festivalu, a to od 2. do 4. decembra 2022!
Zapojením sa do súťaží vyjadrujete svoj súhlas s podmienkami súťaže:
- účastník súťaže sa može zapojiť do súťaže ľubovoľný počet krát
- súťažný kvíz bude mať 3 výhercov
- o výhercovi súťaže rozhodne žrebovanie uskutočnené redakciou portálu Infoglobe
- organizátor má právo tieto podmienky kedykoľvek zmeniť alebo doplniť uverejnením nových podmienok
Mená výhercov budú zverejnené najneskôr 15 dní po skončení festivalu na jeho oficiálnych stránkach. Výhercovia budú kontaktovaní organizátorom. V prípade neúplného vyplnenia kontaktných údajov si organizátor vyhradzuje právo výhru neudeliť resp. zaradiť ju do opätovného žrebovania
, ako aj s GDPR:
Vážení online návštevníci festivalu horalfest 2022,
v súlade s nariadením GDPR si Vás dovoľujeme upozorniť, že v rámci sprievodných súťaží budú zaevidované osobné údaje (meno, priezvisko, adresa, telefón, mail) ktoré môže organizátor – portál Infoglobe, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť Viago s.r.o.,
Mikovíniho 19, 917 02 Trnava použiť na stotožnenie výhercu a zaslanie výhry, ako aj na marketingové účely, výlučne však za účelom prezentácie festivalu horalfest na webstránke podujatia, portálu Infoglobe, webstránkach partnerov festivalu, na sociálnych sieťach portálu Infoglobe a festivalu Horalfest alebo jeho partnerov.
Za pochopenie Vám ďakujeme
Pozn.: celé znenie podmienok GDPR je k dispozícii TU
Zimná turistika má bezpochyby svoje neobyčajné čaro. Drsná mrazivá krása zimnej prírody láka čoraz viac návštevníkov. Náročnejšie túry môžeme absolvovať aj v našich veľhorách – v Nízkych, Západných, ako i Vysokých Tatrách. Vrch Plačlivé v Západných Tatrách patrí k turisticky dostupným lokalitám aj počas sezónnej zimnej uzávery. Túru na jeho vrchol si bližšie predstavíme v tomto článku.
Masív Plačlivého sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Západných Tatier – medzi Smutným sedlom a Ostrým Roháčom. Vrch je vysoký 2 125 metrov, je takmer ako dvojča už spomínaného Ostrého Roháča – spolu tvoria nezameniteľnú dvojicu vedľa seba týčiacich sa špicatých vrchov charakteristických pre túto časť pohoria. Plačlivé je jeden z mála celoročne turisticky sprístupnených vrchov, na ktoré sa nevzťahuje sezónna zimná uzávera. V zime je dostupný turistickým chodníkom zo Žiarskej doliny, ktorá sa počas zimného obdobia premení doslova na skialpinistický raj.
Pokiaľ plánujete absolvovať túru v zimných vysokohorských podmienkach, ktoré so sebou prinášajú viac rizík, ako počas letnej turistickej sezóny, odporúčame sledovať predpovede počasia na nasledujúci deň, ako aj výstrahy horskej služby (www.hzs.sk), najmä v súvislosti s aktuálnymi podmienkami v danom pohorí a stupňom lavínového nebezpečenstva. Dobré naplánovanie túry, patričná fyzická zdatnosť, skúsenosti so zimnou vysokohorskou turistikou, ako i zimná turistická výstroj a schopnosť vedieť ju používať, sú nevyhnutnosťou pre úspešné a bezpečné absolvovanie túry.
Túru začíname na parkovisku pred vyústením Žiarskej doliny, pri rázcestníku „Žiarska dolina, ústie“, kde sa napojíme na modrý turistický chodník. Trasa vedie pomerne dlhou, ale krásnou Žiarskou dolinou. Počas prechodu dolinou sa nám postupne v diaľke začínajú ukazovať siluety zasneženého hlavného hrebeňa Západných Tatier. Prichádzame k Žiarskej chate, kde sa môžeme na chvíľu zastaviť, oddýchnuť si a následne pokračovať ďalej v túre. Kráčame nahor po modrom chodníku popri porastoch kosodreviny. Trasa nás vedie stále vyššie a vyššie, opúšťame pásmo kosodreviny, orientáciu v teréne nám uľahčuje zimné tyčové značenie. Napokon vstupujeme do Žiarskeho sedla, z ktorého sa nám naskytajú pekné výhľady na neďaleké vrchy Smrek a Baranec a do Žiarskej doliny. Pri pohľade smerom na východ sa nám otvorí očarujúci výhľad do Jamníckej doliny a na členitý hrebeň Otrhancov. V sedle sa napájame na žltú turistickú trasu a začíname stúpať na vrchol Plačlivého.
Finálne stúpanie strmým, snehom pokrytým svahom je síce náročné, avšak stojí za vynaloženú námahu. Po posledných krokoch smerujúcich nahor napokon dosahujeme vrchol Plačlivého (2 125 m n. m.). Nachádzame sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier, výhľady z Plačlivého sú neobyčajné a dych vyrážajúce. Žiarska a Roháčska dolina, ako aj vrchy Ostrý Roháč, Volovec a Baranec nám ležia ako na dlani, závratné pohľady do hlbín monumentálnej Smutnej doliny sú neopísateľné. Môžeme si vychutnať fantastický kruhový panoramatický výhľad na Západné Tatry, smerom na východ nás v diaľke očaria snehom pokryté vrcholky Vysokých Tatier. Pri dobrej viditeľnosti môžeme na horizonte rozpoznať zvlnené siluety Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Lúčanskej Malej Fatry a Oravských Beskýd.
Aj z dôvodu celoročnej turistickej dostupnosti patrí Plačlivé k hojne navštevovaným lokalitám v Západných Tatrách. Zimný výstup na jeden z typických symbolov Roháčov a mrazivá krása vysokohorskej prírody Západných Tatier nás očarila natoľko, že v nás zanechala výraznú pozitívnu stopu v podobe úchvatného, hlbokého a nádherného zážitku.
Text a foto: Radoslav Biskupič
Ten, kto má rád dobrodružstvo a je tomu primerane fyzicky zdatný, bezpochyby nepohrdne niekoľkými málo tipmi na ľahké zimné výstupy vo Veľkej Studenej doline, nachádzajúcej sa v slovenskej časti Vysokých Tatier. Celoročne otvorená Zbojnícka chata (1960 m n. m.), ktorá na nás v tejto doline čaká, ponúka okrem vľúdneho prostredia pre odpočinok a občerstvenia tiež útulné ubytovanie. Môžeme tu preto stráviť hneď niekoľko dní bez toho, aby sme sa vymanili zo zovretia tatranských štítov. Pamätajme ale, že pohyb v zimných Tatrách mimo značené cesty je obmedzený návštevným poriadkom TANAPu!
Ako všetky celoročne prístupné turistické cesty vo Vysokých Tatrách, je aj tá modro značená, vedúca od rázcestia pri Rainerovej chate na Zbojnícku chatu, v zime pokrytá snehom a ľadom. Pred výstupom k chate je potrebné dbať na výstrahy Horskej záchrannej služby a vybaviť sa na cestu paličkami a mačkami. Pre zimné výstupy na okolité štíty navyše okrem mačiek zužitkujeme aj turistický cepín a kompletnú lavínovú výbavu. Aj keď sa dá v lete z Hrebienku až na „Zbojničku“ svižnou chôdzou dôjsť za 2 hodiny, v zime táto túra trvá aj dlhšie než 3 hodiny!
Svišťový hrebeň je snáď najdominantnejšou vyvýšeninou v bezprostrednom okolí Zbojníckej chaty. Tiahne sa od chaty smerom k severozápadu, kde ho zakončuje vrchol Svišťového štítu. Na ten sa dá dostať priamo po hrebeni. Jediný rýdzo lezecký úsek hrebeňa – niekoľkometrový skalný stupeň (obtiažnosť lezenia III) – môžeme sprava ľahko obísť. K vrcholu sa ale dostaneme i ľahšou cestou, a to od modrej turistickej značky vedúcej do sedla zvaného Prielom. Pred samotným stúpaním k sedlu opustíme modré značenie a budeme pokračovať do záveru Divej kotliny pod Divú vežu. Svišťový hrebeň pritom máme stále po pravici. Na štít potom ľahko vystúpame po jeho juhozápadnom úbočí.
Ak sa vydáme po tej istej modrej turistickej značke, opäť smerom k Prielomu, ľahko môžeme dobyť vrchol ďalšieho blízkeho štítu. Zhruba na úrovni začiatku Svišťového hrebeňa odbočíme z modrej značky mierne vľavo a po severnom úbočí Bradavice vystúpame pod úzky strmý žľab. Ním vylezieme priamo hore do Sedla pod Kupolou. Zo sedla je to po juhovýchodnom hrebeni na vrchol Kupole už len kúsok.
Východnú Slavkovskú vežu, ktorá je spolu s Kupolou súčasťou hrebeňa vybiehajúceho z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier smerom ku Slavkovskému štítu, pokoríme zo Slavkovského sedla. Najprv z chaty vyrazíme dole, po turistickom chodníku smerom na Hrebienok. V miestach medzi Dlhým a Vareškovým plesom odbočíme na juhozápad do Dolinky nad Vareškovým plesom. Od úpätia Východnej Slavkovskej veže vystúpame do sedla výrazným žľabom. Vpravo nad nami sa rozkladá širší hrebeň vedúci na vrchol.
Aj keď na Streleckú vežu vedú predovšetkým hodnotné lezecké cesty, jej nenápadný vrchol sa dá ľahko dobyť aj chodecky. Vydáme sa po žltej turistickej značke smerom k Priečnemu sedlu, z juhu obídeme hrebeň Javorového štítu, prejdeme medzi Sivými plesami až na Strelecké polia. Tu zahneme k juhu po širšom chrbte vedúcom až na vrchol. Pred nami sa otvorí pekný výhľad do Veľkej Studenej doliny.
Pokiaľ už budeme vyčerpaní všemožnými aj nemožnými výstupmi na štíty vo Veľkej Studenej doline, môžeme sa vydať na veľmi príjemnú kratučkú vychádzku k Zbojníckej kope. Od chaty vyjdeme po žltej turistickej značke medzi Starolesnianske pleso a Sesterské plesá, až odrazu po ľavici uzrieme výrazný vrcholok. Odtiaľ vystúpame k začiatku jeho juhozápadného chrbta až takmer k brehu Ľadového plesa. Po tomto chrbte už ľahko vyjdeme na vrchol označený kamenným mužíkom. Odtiaľ máme dolinu s najväčším počtom plies v rámci všetkých tatranských údolí ako na dlani!
Text/foto: Blanka Pechačová
V zimnom období ponúkajú Nízke Tatry viacero možností aktívneho outdoorového vyžitia. Či už je to lyžovanie v lyžiarskych strediskách, skialpinistické túry alebo pešia turistika. V tomto článku si predstavíme zimnú túru krásnou prírodou Ďumbierskej časti Nízkych Tatier so začiatkom na Čertovici a prechodom hlavným hrebeňom pohoria až na Ďumbier – najvyšší vrch Nízkych Tatier.
Najmä v zimnom období sa pri plánovaní túry odporúča jej dobré časové rozvrhnutie, ako i sledovanie predpovedí počasia. Treba počítať s tým, že dni sú kratšie ako v letných mesiacoch. Dobré a stabilné počasie je dôležité pre bezpečné absolvovanie túry bez nečakaných komplikácií v náročných zimných podmienkach. Dôležitou nevyhnutnosťou je taktiež sledovanie vyhláseného stupňa lavínového nebezpečenstva, ktorý je možné overiť si na stránke Horskej záchrannej služby. V neposlednom rade, v závislosti od aktuálnych snehových podmienok, je samozrejmosťou mať k dispozícii zimnú turistickú výstroj (mačky, snežnice, cepín) a vedieť ju aj v prípade potreby správne použiť.
Trasa našej celodennej túry začína v známom nízkotatranskom sedle Čertovica (1 232 m n. m.), cez ktoré vedie cesta I. triedy číslo 72. Je významnou a frekventovanou spojnicou vedúcou cez Nízke Tatry, cez sedlo prechádza hranica medzi Ďumbierskou a Kráľovohoľskou časťou pohoria. Môžeme sa sem dostať autom alebo autobusom z južnej strany od Horehronia, ako i z Liptovskej strany zo severu. Priamo v sedle neďaleko motorestu hneď pri ceste sa napojíme na červený turistický chodník, ktorý je zároveň magistrálou Cesty hrdinov SNP. Najskôr stúpame chvíľu nahor po strmom svahu popri lyžiarskom vleku, až sa napokon dostávame na hlavný hrebeň Nízkych Tatier, cez ktorý budeme pokračovať ďalej smerom na severozápad.
Nachádzame sa na hlavnom hrebeni pohoria, ktorý je riedko porastený nevysokými ihličnanmi. Miernym stúpaním sa dostávame na vrch Rovienky (1 602 m n. m.), ktorý nám ponúkne krásne panoramatické výhľady na Vysoké Tatry, ako i hrebeň Nízkych Tatier. Pokračujeme ďalej v túre, kráčame členitým zasneženým hrebeňom. Orientáciu v teréne nám uľahčuje zimné tyčové značenie. Pri pohľade smerom na východ v diaľke rozpoznávame mohutnú dominantnú horu s charakteristickým vysielačom na vrchole - Kráľovu hoľu (1 946 m n. m.). Prechádzame cez Kumštové sedlo (1 549 m n. m.), postupne začíname opäť stúpať a chodník nás smeruje nahor - na masívny vrch týčiaci sa pred nami. Je to Králička (1 807 m n. m.), výrazná rozložitá hora rozprestierajúca sa na nízkotatranskom hrebeni. Z jej vrcholu sa nám ponúkajú prekrásne výhľady na hlavný hrebeň Ďumbierskych Nízkych Tatier, do doliny Štiavnica, ako i na priľahlé vrchy.
Pokračujeme ďalej a po hrebeni schádzame z Králičky smerom ku chate M. R. Štefánika. Chatu už môžeme ľahko identifikovať v diaľke, ako malú stavbu učupenú pod masívom majestátneho Ďumbiera. Ako kráčame krásnou zasneženou vysokohorskou krajinou, pred nami sa otvárajú ďalšie nové výhľady na Nízke Tatry, no hlavne do Bystrej doliny, na Veľký Gápeľ (1 777 m n. m.), v diaľavách upútajú našu pozornosť kontúry výrazných vrchov Skalka (1980 m n. m.) a Kotliská (1 937 m n. m.). Po relatívne zdĺhavom klesaní napokon prichádzame do významného medzibodu našej zimnej túry – na chatu M. R. Štefánika.
Z chaty M. R. Štefánika môžeme pokračovať zimnou trasou a vydávame sa na finálne stúpanie strmým svahom až na vrchol Ďumbiera. Posledný úsek trasy je náročný, až sa nám môže zdať, že stúpanie nemá konca a cieľ je stále niekde v nedohľadne. Po vynaloženom úsilí napokon zdolávame najvyšší vrch Nízkych Tatier a v nadmorskej výške 2 046 metrov sa dotýkame vrcholového kríža umiestneného na Ďumbieri. Z toho miesta sa nám naskytajú okúzľujúce panoramatické výhľady na Nízke Tatry, dobre vidieť a rozpoznať aj členité hrebene a hlboké doliny tvoriace panorámu Západných a Vysokých Tatier. Na dlani nám leží hornatý región Horehronia, rozľahlý Liptov, pri dobrej viditeľnosti vidieť v diaľke aj obrysy Chočských vrchov a Malej Fatry.
Text a foto: Radoslav Biskupič
Vydali sme sa na zimnú turistickú vychádzku do Národnej prírodnej rezervácie Roštún, ktorá sa rozprestiera v pohorí Malé Karpaty. Za vstupnú bránu sme si vybrali obec Plavecké Podhradie. Čo všetko sme videli a zažili sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Bola sobota ráno a slnečné počasie. Nedalo nám sedieť doma a radšej sme naše kroky nasmerovali na autobusovú stanicu v Bratislave, odkiaľ sme sa v poloprázdnom autobuse presunuli do obce Plavecké Podhradie.
Táto dedinka sa nachádza v okrese Malacky a prvá zmienka o jej vzniku pochádza z roku 1274. Bohatá je na historické pamiatky, čo potvrdzujú krásne stavby v podobe renesančného kaštieľa z polovice 17. storočia, rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1797 a hlavne hrdo týčiaci sa nad obcou Plavecký hrad.
Zakrátko po vystúpení z autobusu sme sa napojili na modrú turistickú značku smerujúcu k dominante obce – k hradu. Prechádzali sme nádhernou ľudovou zástavbou rodinných domov, ktorú neskôr vystriedal lesný porast a stúpanie do kopca. Nejakým nedopatrením či skôr stratou orientácie sa nám podarilo úspešne hrad obísť bez toho, aby sme ho priamo navštívili. S odstupom času to pripisujeme zasneženým značkám a nevychodeným chodníkom.
Napriek tomu sa nám hrad predsa len podarilo vidieť, a to z tzv. vyhliadkového bodu Báborská, čo sú vlastne južne orientované vápencové svahy, v jarných a letných mesiacoch s typickou ukážkou teplomilných a suchomilných rastlinných spoločenstiev. Žiaľ, keďže bol sneh, musela nám stačiť len naša predstavivosť. Postupne sme sa cez pol metra snehu dostali k tzv. Amonovej lúke, kde sme natrafili na tabuľu náučného chodníka Plavecký kras, ktorý má 10 kilometrov a na 9 informačných paneloch informuje o prevažne prírodných zaujímavostiach tejto oblasti. Nami objavená tabuľa upozorňovala na krasové jamy alebo závrty, čo sú charakteristické znaky krasového povrchu. Zaujímavosťou takéhoto územia sú časté výskyty prepadlín, puklín či podzemných priestorov. Pokiaľ by sme boli tunajší, určite by sme narazili aspoň na pár jaskýň. V rámci náučného chodníka je možné vidieť jaskyňu Deravá skala či Tmavá skala. Taktiež je možné navštíviť keltské hradisko Pohanská alebo prírodnú rezerváciu Kršlenica.
My sme ale zamierili smerom na Klokoč, Uhliská, Mesačnú lúku až na vrchol Vápenná. Trošku sme si zanadávali, že sme si nezobrali bežky, pretože nielenže by nám to uľahčilo pohyb, ale aj by sme našu vychádzku zvládali v rýchlejšom tempe. Po dosiahnutí vrcholu Vápenná nazývaného tiež Roštún, sme sa otočili a tou istou trasou sa vracali späť. Pomaly sa začalo stmievať a únava či mokrý pocit v topánkach v nás začal vyvolávať obavu, či sme si nenaložili na plecia viac, ako zvládneme. Za chvíľu na to sa naše obavy stratili. Dôvodom bolo stretnutie s muflónom. Nečakané a úžasné zároveň. Vidieť toto plaché zviera vo voľnej prírode sa aspoň pre nás, rovnalo zázraku. Muflón nám nielen „pohladil“ oči, ale aj dodal tak potrebnú energiu.
Prechádzka po Národnej prírodnej rezervácii Roštún bola vskutku unikátna. Síce sme jej chránenú rastlinnú ríšu nevideli, za to pohľady na krásne zasnežené stromy z pomedzi ktorých prenikali lúče zapadajúceho slnka, boli ako z rozprávky.
Na záver našej turistickej vychádzky nás čakalo ešte jedno prekvapenie, a to v podobe vyhliadky na západ slnka. Ohnivá oranžová guľa zapadala za oblaky, aspoň sme si to mysleli pri pohľade na horizont, no po lepšom rozhľadení sa, sme ostali v údive. Neboli to oblaky, ale Alpy! Krásne predhorie Álp s vyčnievajúcim, cez dvetisíc metrov vysokým vrchom Schneeberg. Úchvatné divadlo nás vytrhlo z časovej reality, a tak zostup z hôr bol už za tmy. Našťastie bol spln mesiaca, ktorý nám výrazne uľahčoval orientáciu. Vyčerpaní, ale šťastní sme dorazili do dediny, počkali na najbližší autobus a zamierili domov. Plní zážitkov a nečakaných stretnutí vám vrelo odporúčame využiť voľný čas, napríklad na podobný výlet, aký sme absolvovali my.
Text a foto: Oskár Mažgút
HORALFEST 2005,
Starý Smokovec, Vysoké Tatry
HORALFEST 2006,
Starý Smokovec, Vysoké Tatry
HORALFEST 2007,
Tatranská Polianka, Vysoké Tatry
HORALFEST 2008,
Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry
HORALFEST 2009,
Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry
HORALFEST 2010,
Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry
HORALFEST 2012,
Tatranská Lomnica, Vysoké Tatry
HORALFEST 2014,
Štrbské Pleso, Vysoké Tatry
HORALFEST 2016
Ružomberok
Prehľad pôvodných ročníkov nájdete TU.
Výber fotoreportáži z Horalfestu nájdete TU.
Zdroj a foto: HIK, o.z.
Festival umeleckej tvorby o horách HORALFEST sa po prvý raz uskutočnil v roku 2005 v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách s cieľom prezentovať neprofesionálnu umeleckú tvorbu o horách. Od roku 2010 sa HORALFEST organizoval ako bienále a jeho doteraz posledný ročník sa uskutočnil v novembri 2016 v priestoroch ružomberského Kultúrneho domu Andreja Hlinku. Po vyše 6. ročnej prestávke sa opäť vracia medzi nadšencov hôr v špeciálnej online podobe. Festival ponúkne nostalgický pohľad na minulé ročníky, horskú publicistiku i videá previazané na horské prostredie. Chýbať nebude ani súťaž o atraktívne ceny.
Online festival bude pre všetkých zdarma!
